História hokejbalu vo svete

 Hokejbal je šport s relatívne krátkou históriou, ale jeho korene možno hľadať v podobných hrách hraných s loptičkou a hokejkou. Historické pramene uvádzajú podobnú hru, ktorá sa volá Hurling, a ktorú hrali naši predkovia v druhom tisícročí pred naším letopočtom v Írsku. Slovo hokej je odvodené od podobnej hry, ktorú hrávali Indiáni a prvá zmienka o tejto hre je z roku 1572.

Vývoj hokejbalu do súčasnosti nasledoval rozvoj ľadového hokeja vo svete, hlavne v severnejších chladnejších klimatických podmienkach. Formálne organizované hokejbalové súťaže vo svojej modernej podobe sa nezávisle vyvíjali v týchto krajinách: Kanada (koniec 60.-tych rokov), Spojené štáty americké (začiatok 70.-tych rokov), Rakúsko, Česká republika a Slovensko (80.-te roky), Fínsko, Nemecko, Japonsko a Švajčiarsko (začiatok 90.-tych rokov).

Už v roku 1974 vznikol v Kanade športový zväz Ontario Ball Hockey Association a v roku 1978 Canadian Ball Hockey Association s dobre organizovanými sútažami. Na Slovensku sa hokejbalové kluby združili v roku 1982 v Slovenskej hokejbalovej únii a v Českej republike o rok neskôr tamojšie družstvá založili Českomoravský svaz hokejbalu. Svoje sily s kanadskými mužstvami si mohli zmerať až v roku 1991, keď slovenská hokejbalová únia začala nadväzovať prvé kontakty s kanadskou asociáciaou.

Na podporu a rozvoj tohto stále populárnejšieho športu sa v júni 1993 Kanada, USA, Slovensko a Česká republika rozhodli založiť Medzinárodnú hokejbalovú federáciu - ISBHF. V roku 1996 k nim pribudli Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko a momentálne do tejto hokejbalovej federácie už patrí viac ako 30 národných registrovaných federácií. V posledných rokoch sa hokejbal veľmi rozšíril v tropických oblastiach a tiež v Ázii, pretože svojou ľahkosťou je veľmi atraktívny.

Krajiny, kde sa v súčasnosti hrá hokejbal: Argentína, Austrália, Rakúsko, Barbados, Bermudy, Brazília, Kanada, Kaymanské ostrovy, Čile, Česko, Dánsko, Anglicko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Hong-kong, Maďarsko, India, Írsko, Taliansko, Japonsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Macedónsko, Malajzia, Mexiko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Pakistan, Poľsko, Portugalsko, Rusko, Škótsko, Singapúr, Slovensko, Slovinsko, USA, Bielorusko.

História hokejbalu 
Na severoamerickom kontinente ho volajú street hockey, dek hockey, či ball hockey, na Slovensku a v Českej republike je to pre hráčov a fanúšikov hokejbal. "Hokej bez korčúľ" začal svoju históriu písať v roku 1974 v Kanade. Pod Tatrami prvý nadšenci s hokejkami a loptičkou na betóne organizovane súperili od roku 1982, kedy vznikla v Bratislave prvá oficiálna ligová súťaž. Mimochodom, české mužstvá sa hokejbalu upísali o rok neskôr. V nultom ročníku bojovalo o historicky prvý oficiálny titul majstra Slovenska štyridsať bratislavských mužstiev, medzi ktorými preukázalo najviac talentu a bojovnosti mužstvo z Kramárov - L. Guerera. 

Zmeny v pravidlách

 

Medzinárodné konfrontácie
Táto spontánna hra chlapcov z ulice sa teda rozvinula do podoby vysoko strategickej hry a na začiatku deväťdesiatych rokov sa dokonca uskutočnila prvá vážnejšia medzinárodná konfrontácia. V rokoch 1991 a 1992 prvé slovenské výbery išli reprezentovať tento mladučký šport za veľkú mláku. Ako prvý Európania zanechali v Kanade veľmi dobrý dojem a na turnajoch v Oshawe obsadili 5. resp. 3. miesto. Na týchto turnajoch mali však Slováci veľký handicap, pretože vlastne po prvý raz hrali podľa medzinárodných pravidiel. V súčasnosti sa v pravidelných intervaloch konajú európske a svetové šampionáty v kategórii seniorov i juniorov. Na väčších medzinárodných turnajoch sa zúčastňujú kluby nielen z bývalého Československa, ale aj z Nemecka, Švajčiarska, či Rakúska. Medzinárodná hokejbalová federácia (ISBHF) má šestnásť (opraviť) členských štátov. Hokejbal sa hrá väčšinou v krajinách, kde je populárny hokej, ale na rôznych turnajoch a šampionátoch sa predstavili už aj exotické nehokejové krajiny (Japonsko, Bermudy, Macedónsko). Hokejbalisti Slovenska sa v roku 1999 zapísali do histórie športu pod Tatrami, keď na svetovom šampionáte vo Zvolene zdolali vo finále Kanadu 4:3 (po samostatných nájazdoch) a stali sa prvým športom po rozdelení Československa, ktorý sa môže pochváliť triumfom z majstrovstiev sveta. 

Hokejisti na betóne
Azda každý hokejista si aspoň raz v živote zahral hokejbal. Naháňať po betóne loptičku je však oveľa namáhavejšie než hrať ľadový hokej a dokonca viacerí hráči tvrdia, že aj nebezpečnejšie. Hokejbalisti totiž nemajú výstroj po celom tele, pretože by im zavadzal pri behaní. Hokejisti, ktorí sa vo svojom detstve často venovali hokejbalu si neraz vo svojom voľnom čase aj teraz zahrajú nejakú domácu súťaž, alebo turnaj. Tí lepší dokonca aj posilnili reprezentačný káder Slovenska na svetových, či európskych šampionátoch. Dres s dvojkrížom už obliekli Pavol Demitra, Jozef Stümpel, Richard Zedník, Richard Pavlikovský, Ľuomír Višňovský, Marcel Sakáč, Mario Konstantinidis, Martin Miklík, či Peter Staroň. "Z pohľadu hokejového trénera môžem potvrdiť, že hokejbal je pre hráčov ľadového hokeja ideálnym doplnkovým športom, pretože oba športy majú veľa spoločných znakov, ktoré hokejisti môžu zúžitkovať pri svojom technickom rozvoji. Z praxe vyplýva, že hráči, ktorí hrávajú aj hokejbal sú vo vedení puku oveľa zručnejšínež tí, ktorí sa mu nevenujú vôbec. Aj keď mnohí tréneri zakazujú svojím zverencom hrať hokejbal, aby sa náhodou nezranili, ja ho všetkým hokejistom odporúčam. Napokon hrá ho aj môj syn," pripomul užitočnosť hokejbalu bývalý tréner slovenskej hokejovej reprezentácie Ján Filc. Aj český tím pravidelne na MS posilňovali Richard Král z Třinca či Petr Kaňkovský zo Znojma. 
 

 
Pavol Demitra

 
Kral

 
Pavol Demitra