Novodobá  história ROUTINERS

Prvá  sezóna v ZMHL

Všetko to začalo na platni na Brezovej ulici, kde Maťo Porubec, Feri Ivanič, Vilo Jakab, Adam Zimmermann, Ivdži Kozolka a Palec Dvonč mastili hokejbal skoro každé poobede po škole  a tu niekde vznikla aj myšlienka prihlásiť sa ako mužstvo do ZMHL.  Pôvodne chceli založiť vlastný team (na názov si už ale nespomínajú), ale asi týždeň pred deadlinom, dokedy bolo možné prihlásiť nové mužstvo, prišiel M. Porubec s tým, že jeho otec (žijúca legenda ROU - Ľubo Porubec) pôjde  aj s jeho pár kamarátmi, tiež bývalými členmi ROU, s nami do ZMHL, a to všetko pod názvom ROUTINERS.

Tak nejako sa obnovila kontinuita medzi starou gardou ROU a mladými puškami. Prvá „novodobá“ sezóna nedopadla vôbec zle. ROU z 15 zápasov 6 vyhralo, 2 remizovalo a 7 prehralo a skončilo tesne pred bránami play-off na prvom nepostupovom 9. mieste. Treba dodať, že za ROU vtedy nastupovali také esá ako gólman Ľubo „Mazo“ Mazánka, Noro Siegl, v obrane Mišo Zölder, Dušan Madola, Feri Ivanič a v útoku Maťo „Stehno“ Porubec, Adam Zimmermann, Ľubo Porubec, Vilo Jakab  a Pavel Dvonč.

Druhá  sezóna v ZMHL

V druhej sezóne došlo k obmene kádra, do mužstva prišiel Mirko Kadorík, jeden z najlepších a najtalentovanejších brankárov ZMHL, ďalej obrancovia Ivan Madola, Mário Godor, Ivdži Kozolka, do útoku Jozef „Joey“ Opálený, Tomáš „Melón“ Ivanič, Rasťo Mištík a Martin Valach. Mužstvo opustili: dlhoročná opora Noro Siegl a Ľubo Mazánka v bránke. Kedže ROU prešlo dosť veľkými zmenami, aj ambície klubu sa zmenili a na predsezónnom pamätnom sústredení u Ivana Madolu sa stanovil jediný cieľ - playoff. Ten sa však nepodarilo splniť a ROU opäť do playoff nenakukli a skončili na 9. mieste po základnej časti.

Tretia sezóna v ZMHL

V tretej sezóne opäť došlo k zmene kádra a do mužstva pribudli Michal „Srdce“ Cimmermann, Miroslav Jurík, Tomáš „Kondra“ Koniar - hráč s najlepšou strelbou zápastím, tzv. „pod viko“, umelec, krasokorčuliar medzi hokejbalistami - Matej „Matro“ Dvonč. Konečne sa mužstvo ROU prebojovalo do playoff, kde v prvom kole narazilo na Sabres, ktoré vyradilo 2:0 na zápasy. V semifinále nás čakali obávaní Corgoni, ktorí uplatnili svoje dlhoročné skúsenosti a vyradili nás 2:0 na zápasy. V poslednom zápase sezóny o tretie miesto sme ťahali proti mužstvu Lemons za kratší koniec povrazu a v sezóne sme skončili na peknom 4.mieste.

Štvrtá sezóna v ZMHL

Očakávania v tejto sezóne boli vysoké, čo potvrdzovalo vysoké umiestnenie po základnej časti. Do mužstva prišiel Peter Eliáš a svojou bojovnosťou sa etabloval v základnej zostave ROU. V playoff nás v prvom kole čakali Corgoni, čo bol nepochybne jeden z najťažších súperov v ZMHL. Po dramatickej sérii sme triumfovali 2:1 na zápasy. V semifinále sme narazili na obhajcu titulu Benetton, ale v tejto sérii sme už ťahali za kratší koniec a prehrali sme ju 2:1. Práve tri semifinálové zápasy s Benettonom nás utvrdilo v myšlienke opustiť ZMHL. 

Niečo sa končí, niečo sa začína

Celkové podmienky v ZMHL nás v ROU viedli k názoru, že ak chceme hrať „pravý“ hokejbal, podľa platných pravidiel SHBÚ, je nutné pohnúť sa ďalej. A práve preto sa na nasledujúce 2 roky stalo pôsobiskom ROU mesto Vráble, kde tamojší hokejbaloví nadšenci vytvorili skvelé podmienky pre hokejbal a Vrábeľskú hokejbalovú ligu -VHBL. Spočiatku sa ozývali pesimistické hlasy v ZM, že sme VHBL išli hrávať len preto, že sa bojíme hrať v ZMHL. Ako sa neskôr ukázalo, rozhodnutie opustiť ZMHL bolo správne, hoci všetci z ROU by boli vtedy najradšej, aby podmienky na hokejbal boli v ZM najlepšie a nemuseli by sme chodiť hrávať inde. V ZM však bola situácia stále rovnaká a ROU nemalo na výber, ak sa chcelo pohnúť smerom dopredu a nestagnovať. Liga sa v ZMHL skončila niekedy v marci, zatiaľ čo vo VHBL sa začínala druhá časť. Bolo nám umožnené odohrať nesúťažne jarnú časť VHBL s mužstvom, ktoré malo v danom kole prestávku. (bolo vtedy nepárny počet teamov, 5 tuším). Táto vymoženosť nám pomohla v adaptovaní sa na nové ihrisko s mantinelmi, aj na hru 4+1 a tak sa dobre pripraviť na nasledujúcu sezónu.

1. rok vo VHBL

Keďže vo VHBL sa hrá  systémom 4+1, (zatiaľ čo v ZMHL to bolo 3+1), musel sa zvýšiť aj počet  hráčov. V predsezónnej príprave sa ku mužstvu pripojilo trio z bývalého teamu Gladiators – Marek „Muco“ Horvát, Michal Šimek a Juraj Kunský. Do teamu sa vrátil Adam Zimermann, ktorý pomohol teamu svojimi gólmi. Do obrany prišli  skusení beci Roman „Kosa“ Laktiš, Andrej „Štiko“ Ščibráni a Miro Holub, do bránky sa postavil Jojo „Sasu“ Holý. Počas tohto leta sa mužstvo zúčastnilo na Vráble Cupe, kde síce nepostúpilo zo základnej skupiny, ale zanechalo dobrý dojem a základ pre nasledujúcu sezónu. Prvé zápasy vo VHBL boli pre ROU veľkou školou, prvá prehra v sezóne prišla s Predators. V ďalších zápasoch výkon mužstva rástol a keď v jarnom prestupovom období prišli do mužstva Štefan „Pipo“ Vaňo a Tomáš Segíň, začalo sa hovoriť o tých najvyšších ambíciách. Tie sa napokon naplnili, ROU bez problémov postúpilo do playoff, kde v semifinále narazilo na Relax. Sériu vyhralo 2:0 na zápasy a vo finále sa stretlo s víťazom základnej časti - mužstvom Wizards. Finále sa od prvých minút bralo nie ako súboj dvoch mužstiev z VHBL, ale Zlatomoravčanov a Vrábelčanov. ROU to nakoniec zvládli a pohár získali pre seba. Potom nastali bujaré oslavy, skákalo sa do fontány v ZM a všetko sa zakončilo kde inde, ako u Kozolkovcov na chate! Bola to jedna z najvydarenejších sezón mužstva Routiners.

2.polrok vo VHBL a prechod do NHBL 2009/2010

Jesennú časť sme odohrali solídne, zo siedmych zápasov sme 6 jasne vyhrali a jedinú prehru sme utrpeli v zápase s Relaxom, za ktorý vtedy nastúpili posily z Farskej hokejbalovej ligy, zápas skončil 4:3 neprospech ROU. V tejto sezóne došlo aj k historickému podpisu zmluvy s talentovanými dvojičkami Lukáčovcami, ktorí takmer 3 roky úspešne odolávali lákaniu ROU. Za ROU začal taktiež nastupovať hviezdny moravecký útočník T. Segíň, ktorý odohral síce len 4 zápasy, ale jeho bilancia 10+4 vravela za všetko. VHBL a jej jesenná časť skončili v novembri a nič nenasvedčovalo tomu, že by ROU prešlo do inej súťaže. Avšak prišla ponuka hrávať novoobnovenú nitriansku hokejbalovú ligu, čo bol od začiatku novodobého Routinersu hlavný cieľ. A kedže sa nehralo pod hlavičkou Nitrianskej fary 3+1 systém, ale začalo sa hrávať na vedlajšej ploche nitrianskeho hokejového štadióna podľa platných pravidiel SHBÚ, bolo to presne to, čo ROU chcelo. Treba spomenúť aj to, že vedenie VHBL v zastúpení jej hlavného organizátora Miroslava Betáka nám vyšlo v ústrety a chápalo, čo to pre nás znamenalo a že dve ligy naraz by sme nestíhali. Za ich postoj im je ROU dodnes vďačné a taktiež vzťahy s VHBL sa nenarušili a dodnes nám vždy bolo umožnené štartovať na Vráble Cupe.

Prvá „pol sezóna“ v NHBL  (2010)

Do novovzniknutej ligy sa prihlásilo 12 mužstiev a uvažuje sa o rozšírení ligy na 2. Na ROU tak čakalo 11 zápasov, ktoré boli veľkou školou pre všetkých. Pred začiatkom ligy sa mužstvo ROU zúčastnilo na Országh Cupe v Banskej Bystrici, kde v konkurencii 20 mužstiev z celého Slovenska  ROU skončilo na 15 mieste, keď 2 zápasy prehralo a jeden vyhralo. Bola to vynikajúca príprava na NHBL. Kedže NHBL sa hrala systémom 5+1 na hokejové ihrisko, musel sa zvýšiť aj počet hráčov. Do mužstva prišli samé zvučné mená ako Jozef Rakovský, Jaro Rajtár, Peťo Segíň, Dušan Horváth, Martin Sládek, Peťo Hlubina a Matúš Danáč. Do bránky prišiel Jano Daniš. V prvom kole doplatilo ROU na neskúsenosť a prehralo so Zoborkými Orlami 2:3. V druhom kole to už bola iná pesnička a viťazstvo ROU nad Hbc Nokia 6:0. V treťom kole nám uštedril TOP Real 96 lekciu v pomere 8:2, ďalej ROU porazilo HBT Pandúr 7:2 a prehralo s Fans Nitra 2:4. Potom prišlo víťazstvo nad U18 Nitra 8:2.  Za úspech možno považovať aj dve remízy s Flyers Nitra 4:4 a s HBK Adler Nitra 5:5.

Nitrianska hokejbalová liga NHBL (2010-2012)

Pôsobenie v tejto súťaži dalo všetkým chalanom, ktorí nastupovali v drese Zlatomoravčanov, veľa skúseností z ťažkých zápasov, nakoľko za súperov nastupovali veľa krát hráči, ktorí hrávali extraligu za Nirtianskych rytierov, prípadne hokejisti, ktorí si hokejbalom vypĺňali voľné chvíle po skončení sezóny. Rutinéri v tomto období odohrali veľa kvalitných zápasov a dosiahli pekné výsledky. V každej sezóne sa mužstvo umiestnilo v hornej časti tabuľky a bolo pravidelným účastníkom playoff. Výraznejší úspech však nedosiahlo a jeho maximom bolo 4.miesto.  Avšak ako to už býva, nadšenie časom opadlo a na zápasy začalo chodiť čoraz menej hráčov. Hrať o desiatich ľuďoch bolo často krát veľmi namáhavé a proti technickým a rýchlym súperom nesmierne náročné. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo ďalšie kroky Routiners smerovali do Vrábeľskej hokejbalovej ligy. Za zmienku stojí aj 3. miesto na kvalitnom hokejbalovom turnaji Vráble Cup 2012.

Vrábeľská hokejbalová liga VHBL (2012/2013)

Vzhľadom k nezmeneným podmienkam, v ktorých sa hokejbal v Zlatých Moravciach nachádzal, vedenie klubu dospelo k rozhodnutiu, že ďalším pôsobiskom mužstva od Žitavy bude Vrábeľská hokejbalová liga, ktorá síce svojou kvalitou nedosahovala úroveň NHBL, ale práca a prístup tamojšieho vedenia súťaže bol výborný a takisto podmienky boli solídne. V sezóne Routiners odohralo 26 súťažných zápasov, z ktorých 21 vyhralo a 5 prehralo s celkovým skóre 159:60 a skončilo na 3. mieste, keďže model sezóny bol bez playoff, čo bolo na škodu. Chuť si Rutinéri napravili na tradičnom hokejbalovom turnaji Vráble Cup 2013, kde tentokrát triumfovali 1. miestom.

Zlatomoravecká hokejbalová liga ZMHL (2013- ...)

Počas sezóny 2012/2013 sa trio dlhoročných opôr tímu Miroslav Jurík, Marek Horvát a Pavel Dvonč rozhodli, že prevezmú vedenie Zlatomoraveckej ligy od Michala Cimmermanna (tiež hráča ROU) a pokúsia sa dostať ZMHL medzi popredné regionálne ligy. Prvý krát od svojho vzniku v roku 1986 sa ZMHL začala hrať na ihrisku s mantinelmi a s pravidlami SHBÚ. To bol aj hlavný dôvod, prečo mužstvo Routiners ukončilo svoje putovanie za hokejbalom do iných miest, ktoré trvalo 5rokov a stalo sa učastníkom Zlatomoraveckej hokejbalovej ligy.