Podľa odborníka je medzi zimnou a letnou prípravou veľký rozdiel. Venujú sa jej hráči správne?

TOPHBL.SK sa s Martinom Tekáčom rozprávali na veľmi zaujímavú tému o prebiehajúcej zimnej príprave: "Príprava počas zimnej prestávky by mala mať charakter akéhosi rekondičného bloku, keďže sezóna je v polovici. Dobiť baterky v zime trvá kratšie, ako ich v lete úplne nabiť."

Hokejbalisti sa momentálne pripravujú na extraligu a zimná príprava prebieha v každom klube inak. S Martinom Tekáčom sme sa preto porozprávali o rôznych aspektoch prípravy, ktorá najmä tímom, ktoré hrajú nižšie súťaže a nemajú stabilného trénera, môže v rôznych smeroch pomôcť. Niečo z nášho rozhovoru si však môžu a určite vezmú aj ostatní. 

Najskôr všeobecne. Ako by mala vyzerať ideálna zimná príprava hokejbalistu?

"Keďže hokejbal by som zaradil medzi rýchlostno - silový šport, je potrebné sa v príprave zamerať hlavne na tieto dve kondičné schopnosti. Ďalej platí pravidlo, že základom každej dlhodobejšej prípravy v športe je aeróbna vytrvalosť. Je to akési vytvorenie si nádrže v našom organizme na to, aby postupne v ďalšej fáze prípravy vnútorný organizmus dokonale zvládal stupňujúce zaťazenie tréningového procesu. V prvej fáze prípravy je potrebné sa zamerať na naberanie objemu a potom, už keď bude z čoho, postupne prechádzať do dynamiky. O presnom dávkovaní a intenzite by sa toho dalo popísať veľa. To už je úlohou trénera. Ako sa hovorí, nie všade je potrebné prezradiť to svoje trénerské "know how"." 

Aký je rozdiel medzi prípravou hokejistu a hokejbalistu?

"Povedal by som, že čo sa týka kondičných schopností, je to v príprave medzi hokejistom a hokejbalistom skoro na 90% rovnaké. Je potrebná aj sila, aj vytrvalosť, aj rýchlosť, aj ohybnosť na vysokej úrovni. Tých 10% rozdielu by som priradil k vytrvalosti v rýchlosti. Určite mi dajú hokejbalisti so skúsenosťami z ľadového hokeja za pravdu, že po troch rýchlych tempách na ľade je rozdiel v udržaní rýchlosti, ako po troch rýchlych krokoch na betóne."

Existujú nejaké prvky, ktoré hokejbalista v zime nemusí trénovať, kdežto v lete sú nevyhnutné? 

"Mám takú zásadu a tou je,  že nemám rad slovíčko "nemusi". Je jasné, že určité špecifiká tam sú, ale ja sám nepoznám športovca, ktorý by vo fáze prípravy, či už v lete, alebo v zime, konkrétne tú či onú schopnosť, patrične zameranú na danú štruktúru športového výkonu "nemusel". Je pár športovcov, ktorí akurát tak už "nemusia" zarábať. Ale predsa len by som snáď vypichol jednu vec. Príprava počas zimnej prestávky by mala mať charakter akéhosi rekondičného bloku, keďže sezóna je v polovici. Dobiť baterky v zime trvá kratšie, ako ich potom v lete vybyté nabiť. Verím, že v takomto podaní to čitatelia správne pochopia."

V čom sa letná príprava líši od tej zimnej?

"To som už načrtol v predchádzajúcej otazke. Objem, intenzita a frekvencia sú odlišné. Uvediem jeden príklad. Ako som už spomínal, základ všetkého je aeróbna vytrvalosť. Pri "nabíjaní" vybitých bateriek v lete je frekvencia tohto tréningu 4-5 krát týždenne, pri "dobiíaní" bateriek v zime je frekvencia 1krát týždenne v jednom týždňovom mikrocykle. Ďalej je potrebné dodať, že mnoho trénerov zanedbáva aj také veci, akými sú napríklad vonkajšie tréningové podmienky. Je to hlavne otázka teploty vzduchu, vlhkosti vzduchu, nadmorská výška, ale aj aktuálna hodina počas dňa, v ktorej sa tréning realizuje. Tieto ukazovatele, ich meranie a sledovanie, patria k dôležitým pvkom pri plánovaní tréningového procesu. Práve rozdiely sú tomto medzi letom a v zimou veľké. Mne ako trénerovi sa najviac pozdáva príprava vo vysokohorskom prostredí, ale keďže na Slovensku sa momentálne rieši asi najviac otázka "kde" a hlavne "začo", bolo by zbytočné rozoberať plusy a mínusy tejto prípravy."

Hovorí sa , že čím tvrdšia "makačka" v príprave, tým lepšie výsledky. Je tomu naozaj tak?

"Áno presne tak! Úplne súhlasím. Tu si treba dať hlavne pozor na správne plánovanie a riadenie tréningového procesu. Pojmy ako pretrénovanie, prepätie, superkompenzačný efekt, musia byť jasné každému kvalitnému trénerovi. Ďalej pozor na adaptáciu vnútorného organizmu vyvolanú vonkajšími tréningoýymi podnetmi. Toto je vysoko individuálne, hlavnými aspektami sú vek, pohlavie, stav športovej výkonnosti atď., práve preto množstvo špičkových športovcov uprednostňuje individuálnu formu prípravy, alebo si športovci vytvárajú určité skupinky, kde vedia, že sú na podobnej úrovni športovej výkonnosti."

Ako veľmi je dôležité v tomto období dodržiavať stravovacie návyky? Sú nejaké odporúčania, čo by mal najmä obsahovať jedálny lístok?

"Tu by som nezačal ani tak stravou ako tým, že najdôležitejšia je v našom tele voda, keďže tvorí zhruba 60-70% celkovej hmotnosti nášho tela a v organizme sa veľmi rýchlo vymieňa. U bežného človeka z kancelárie sa strata vody pohybuje denne okolo 2,5 litra. Športovec s jedným intenzívnym tréningom denne stratí aj dvakrát viac. Preto je potrebné veľa piť. Vyhýbat sa nápojom s vysokým obsahom cukru (cola, fanta, sprite), ochuteným minerálkam. Piť hlavne čistú vodu a pramenité minerálne vody. Čo sa týka stravy, tak v deň tréningu vybrať ľahko stráviteľný pokrm, avšak energeticky plnohodnotný, to znamená, aby strava obsahovala nielen sacharidy (cukry), ale aj živočíšne bielkoviny (ryby,syr,vajíčka). Neodporúča sa kuracie mäso, ktoré zakysluje organizmus a tým pádom v tele narušuje acidobazickú rovnováhu, to znamená pomer zásaditých a kyslých látok v tele. Správne by mal byť tento pomer 60 ku 40. Je potrebné jesť hlavne veľa ovocia a zeleniny, hlavne ako doplnkové jedlá (desiata, olovrant) počas dňa. Ďalej sa odporúča v tréningovom dni prijať okolo 400 miligramov vitamínu C. Preto spomínam vitamín C, lebo ľudský organizmus si ho nevie sám vytvárať a pritom tvorí až 80% z celkovej potreby vitamínov v našom tele. Vitamín C je najmä v ovocí (napríklad šípky, citrón, pomaranč) a v zelenine (brokolica, karfiol, kel). Na záver by som k tejto otázke dodal, že ak si pred tréningom doprajeme poriadny kus údenej slaniny, alebo napríklad vyprážané rebierka, tak na strávenie týchto pokrmov potrebuje naše telo až okolo 6 hodín."

V našej extralige je vyše trojmesačná prestávka. Počas tohto obdobia budú niektorí trénovať viac, niektorí menej. Vieš časovo posúdiť, že zhruba v ktorom období by mali byť výsledky driny badateľné? Existuje nejaká sínusoida?

"Tažká otázka, no zároveň jednoznačná odpoveď.  Hocikto vám odpovie, že áno. Samozrejme má pravdu. Ale kedy? Ako? Prečo áno? Prečo nie? A práve tu je pes zakopaný. Krátkodobý superkompenzačný efekt, dlhodobejšia adaptácia organizmu, aeróbna kapacita, anaeróbna kapacita a veľa veľa iného. Toto sú pojmy, ktoré s tým súvisia. Toto je to "know how" trénera, ktorý ho predáva a posúva ďalej keď to vie, vyzná sa do toho, má v tom prax a má to overené, že to funguje. Vtedy tréner patrí medzi najlepších vo svojom odbore a je žiadaný."

Hokejoví i futbaloví tréneri majú svoje tréningové metódy, ktpré preferujú najradšej. Existuje také niečo aj u teba? Obľubuješ vytrvalostné tréningy, alebo tréning na zvýšenie sily, rýchlosti a podobne?

"Ja osobne viac preferujem "drill", ale to skôr patrí k technickej príprave hráča. Obľubujem kruhový tréning, kde je viacero stanovíšť a tréning nie je monotónny, kde sa v podstate opakuje tá istá vec. Silná stránka trénera je tá, že ma viacero variantov cvičení, či tréningových prostriedkov na danú schopnosť. Tréning je potom zábavnejší, atraktívnejší. A ktorý tréning najviac obľubujem? Určite rýchlostný. Je to moja silná stránka aj z pozície trénera, aj z pozície hráča. Krátke úseky (20 - 30 metrov), krátky interval odpočinku, cvičenia so zmenami smeru, to ma proste baví najviac. Zároveň ale nezúfam, ak môj zverenec výrazne nenapreduje, lebo ako vieme, rýchlostné schopnosti sú najviac geneticky dané a zároveň najmenej tréningom ovplyvniteľné. Súvisí to s pomerom rýchlych a pomalých svalových vlákien v našom tele. Preto ak moji rodičia boli šachisti, tak môžem trénovať koľko chcem a ako chcem, rýchly proste nebudem. Na druhej strane, taký syn Usaina Bolta by mal už teraz istú stovku za 9,99."

Dajú sa výsledky prípravy nejak reálne ohodnodiť testami? A ak áno, akými?

"Samozrejme že dajú. Tých testov je veľké množstvo. K inovatívnym trendom napríklad patria fyziologické testy ako napríklad odoberanie laktátu pred, ihneď po a na druhý deň ráno po výkone. Nazýva sa to laktátová krivka. Ďalej sú tu rôzne odbery krvi. Ale poznáme aj staré známe testy ako napríklad hod medicimbalom, ktorý slúži na výbušnú silu horných končaitín, skok do diaľky z miesta na výbušnú sila dolných končatín, šprint na 60 metrov kde testujeme rýchlosť, beh na 1500 metrov (vytrvalosť), 400 metrov (vytrvalosť v rýchlosti). Určite budú viacerí poznať aj Cooprov test, čo je dvanásťminútový beh na aeróbnu vytrvalosť, či 10x5 metrov, tzv. agility test na rýchlosť so zmenami smeru a mnoho mnoho ďalších."

Je lepšie pripravovať sa individuálne, alebo kolektívne? Vieš povedať, prečo je čo lepšie, čo má svoje výhody?

"Dôvod prečo vlastne vznikla forma individuálnej prípravy som už spomínal vyššie. Je to každého osobná vec. Či je lepšia tá, alebo oná forma prípravy je veľmi tažké rozlíšiť. V tomto smere je to aj otázka financií. Nie každý si môže dovoliť osobného trénera. Taxy sú niekedy astronomické. Poznam trénerov s taxou 50 eur na tréningovú jednotku. Prezradím, že ja som oveľa oveľa lacnejší (úsmev). Avšak pri cca 10-11 klientoch, ktorí trénuju 2-3 krát týždenne, sa dá z toho celkom slušne vyžiť." 

KTO JE MARTIN TEKÁČ

Mgr. Martin Tekáč je obrancom hokejbalového extraligového klubu LG AZhokej Bratislava a rovnako aj hokejového výberu Paneuropa Kings, pôsobiaceho v EUHL, čo je európska obdoba univerzitnej americkej súťaže. Je absolventom fakulty telesnej výchovy a športu univerzity Komenského v odbore trénerstvo, so špecializáciou na ľadový hokej, kde prospel s vyznamenaním. Diplomovú prácu s témou "smerovanie prihrávania puku vo vzťahu k realizácii útočných herných kombinácií v ľadovom hokeji" pod vedením známeho trénera Jána Filca, si obhájil na "áčko". Momentálne sa venuje v klube HK Ružinov ako hlavný tréner predprípravke, v kategórii štvrtákov a piatakov zastáva funkciu asistenta. Okrem toho pracuje ako osobný tréner detí vo veku od 6 do 10 rokov. Navyše absolvoval veľmi vychýrenú akadémiu Sean Skinner hockey academy. Je držiteľom trénerskej licencie A+.